Brnenský pochod smrti

Autor: Lubomir Zahora | 6.6.2020 o 7:00 | (upravené 6.6.2020 o 22:39) Karma článku: 1,62 | Prečítané:  193x

Blog približuje historický pohľad na tragický odsun Nemcov po II. svetovej vojne z Brna, ktorý nie je ani dnes presne zdokumentovaný a moju osobnú skúsenosť s jednou účastníčkou odsunu

   Po ukončení II. Svetovej vojny a oslobodení ČSR, sa v Brne pripravoval odsun okolo 32 tis. nemeckých starousadlíkov (Sudetendeutchen), ktorým boli obmedzené ich práva. Mali zákaz nočného vychádzania, nesmeli cestovať, hovoriť nemecky na verejnosti, nosili bielu pásku "N", ako Nemec. Boli zavreté nemecké školy. Nemcov pred odchodom  zhromažďovali v zberných táboroch. Transport obsahoval málo mužov v produktívnom veku, takmer výlučne ho tvorili ženy, deti, osoby neschopné pracovať a starí ľudia nad 60 rokov. 14- 60 roční muži boli vyčlenení na nútené práce, ktoré sa praktizovali až do r.1955. Pochod začal 30.5.1945 o 22 hodine. Vytvorila sa niekoľko kilometrová kolóna. Poslední odchádzali o štvrtej hodine ráno. Na každom kilometri stála hliadka. Nemcov rozdelili na skupiny po sto ľudí, každú skupinu doprevádzal jeden vojak, ktorí sa po kilometri vrátil späť. Transport nemal zabezpečené jedlo, vodu, lieky, ani lekára. V ten deň bola horúčava. Novonarodené deti zomreli ako prvé. Matky ich museli odložiť do priekopy popri ceste. Po trase pochodu sa budovali masové hroby. V tábore Pohorelice spali ľudia na zemi, viazlo zásobovanie, neboli hygienické zariadenia. Rakúska strana tu napočítala 890 obetí. Chaos pokračoval aj naďalej. Z Pohorelíc poslali späť do Brna asi 2500 ľudí, pretože sa zistilo, že sa na nich nevzťahuje nariadenie o vysídlení. Na rakúskej hranici boli odobraté hodinky. Cennosti a vkladné knižky odobrali už v Brne. Po prekročení hranice sa situácia čiastočne zlepšila. Pomáhalo domáce obyvateľstvo a čiastočne aj Rusi zo zásobovaním. Napriek tomu v Drasenhofene pochovali cez 1000 obetí. Celkovo ich počet presiahol 5200. Česká strana uvádza 1691 obetí, ktoré podľahli prevažne na hnačku, starobu a úplavicu.  Celkovo bolo do Rakúska vysťahovaných 180 000 ľudí, vo vyše 200 transportoch. Násilná akcia bola zameraná proti bezbranným osobám, ktorí sa vojny zúčastnili len okrajovo. Po vysídlení ostalo v Brne asi 10 000 voľných bytov, ktoré boli prevažne vyrabované. V roku 1900 malo Brno 110 tis. obyvateľov, z toho 70 tis. považovali nemčinu za svoj materinský jazyk. V nemeckej enkláve sa narodili osobnosti ako ako kardinál Ch. Schönborn, prezident A. Schärf a iní.                                                                                 Na záver osobná spomienka vysídlenej Nemky. Ako dieťa si pamätala epizódu z detstva. Rusi vraj milovali malé deti a nedali na ne dopustiť. Keď raz žobrali pri ruských kasárňach vo Viedni o cukríky, jeden pilot to zobral originálne. Sadol do lietadla a cukríky rozsypal počas preletu nad ulicou. Pani sa nikdy nedozvedela prečo bola jej rodina vysťahovaná. Veď boli asimilovaní Nemci. Keď ležala na smrteľnej posteli, spievala si české pesničky. Jednu za druhou a tešila sa z každého dňa života.

Spracované podľa P. Hubert, Kronen Zeitung, 31.5.2020, s. 56-57

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

O čom vypovedala Jankovská v kauze Búrka a prečo? (video)

Adam Valček o výpovediach Moniky Jankovskej.

Djokovič odmieta vakcínu. Zariadime sa, uisťuje Vajda

Bude pomáhať pri výchove talentov.


Už ste čítali?